Hitlerova deštruktivita

Objektmi Hitlerovej ničivosti boli mestá a ľudia. Veľký staviteľ a nadšený plánovač novej Viedne, Mníchova či Berlína, bol ten istý muž ktorý chcel zrovnať Paríž zo zemou. Krajným výrazom Hitlerovej mánie ničiť budovy a mestá bol dekrét „ Spálenej zeme“. V tomto dekréte Hitler vydal rozkaz pre prípad obsadenia Nemecka. Tento rozkaz znel: Je nutné zničiť do základu nielen priemyselné zariadenia, vodné diela, elektrárne a telefónne centrály, ale všetko ostatné čo je nutné pre zachovanie života: záznamy o potravinových prídeloch a záznamy bankových kont. Ďalej musia byť zničené zásoby potravín, spálené sedliacke usadlosti a dobytok musí byť zabitý. Nesmú sa zachovať ani umelecké diela ktoré by prežili nálety. Architektonické pamiatky, hrady, zámky a kostoly, divadlá a opery musia byť tak isto zrovnané zo zemou. Tento projekt spálenej zeme nebol nikdy uskutočnený. Hitlerova vášeň ničiť budovy a mestá bola zvláštna tým, že súvisela z jeho budovateľskou vášňou. Mohli by sme dokonca tvrdiť, že plány na ničenie miest by sa dali ospravedlniť tým, že ich chcel znova postaviť. Hitler sa ako nekrofilný ničiteľ prejavuje aj vo svojich plánoch s osudom Poľska.