Humanizmus a renesancia

Príčiny vzniku humanizmu a renesancie siahajú do stredoveku, ktorý sa vyznačoval učením o trojakom ľude (ľudia rozdelení do 3 stavov- kňazi, šľachta, poddaní) a neobmedzenou mocou cirkvi. Stredoveká cirkev učila, že poriadok vo svete je danný od Boha a teda je nemenný. Človek sa mal uspokojiť s pokorným osudom počas života a čakať na blažený posmrtný život v raji. Toto tvrdenie vyhovovalo aj šľachte, pretože nikto nemohol narušiť alebo ohroziť jej bohatstvo a postavenie v spoločnosti. Začiatkom 14. storočia boli však niektoré z týchto tvrdení vyvrátené, čo podstatne oslabilo postavenie Boha, ale najmä cirkvi v spoločnosti. S hospodárskym rozkvetom miest sa zvyšovala aj trieda zámožných mešťanov, ktorý sa nechceli zmieriť so svojím postavením. So zámorskými objavmi si človek uvedomil že môže byť šťastný aj počas života, s objavením kníhtlače sa naskytli nové možnosti šírenia informácií, a nastáva nevídaný rozvoj vzdelania. K vyvráteniu týchto myšlienok prispel aj objav heliocentrického usporiadania vesmíru, ktorý cirkev doteraz popierala. Talianské mestá (Janov, Venícia a Florencia) boli v stredovekej Európe na prvom mieste v rozvoji remesiel, obchodu a bankovíctva a preto sa odtial od konca 13.stor. a začiatku 14.stor. začalio šíriť nové umelecké, myšlienkové a spoločenské hnutie humanizmus a renesancia.