Japonské systémy riadenia

Sféra výroby je všeobecne považovaná za primárnu sféru ľudskej činnosti. Do nej sa predovšetkým premietajú kladné i záporné rysy základných riadiacich aktivít z hľadiska ich vedomých účelov – funkcií, ktoré opodstatňujú ich využívanie. Japonská filozofia riadenia preto nutne považuje systémy riadenia technického rozvoja, plánovacie, organizačné aj motivačné systémy za rýdzo samoúčelné.
Systémov riadenia je veľké množstvo. Sú zložité, mnohostranné a „japonsky“ predetailizované. Zoznámiť sa s niektorými poznatkami japonských výrobných systémov je však poučné, pretože sú dôkazom, že úspech japonského riadenia nespočíva v zázračnej metóde, ale v dobre zváženej pozornosti všedným detailom riadiacich operácií a usilovnej citlivosti vyhľadávania a riešenia banálnych výrobných problémov. Podľa R. H. Hayesa v japonskom riadení výroby nejde o žiadne nové pravdy, ale o „staré, doteraz zabudnuté a ignorované múdrosti, ktoré sú použité len v inom určitom novom usporiadaní.