Johann Gottlieb Fichte, Friedrich Wilhelm Joseph Schelling

Johann Gottlieb Fichte (1762 - 1814) - skutočný idealista

Životopis: Vo svojej mladosti intenzívne prežíval ohlasy Francúzskej revolúcie. Študoval teológiu, neskôr pôsobil na univerzite v Jene, ktorá bola v tom období jedným z najvýznamnejších centier nemeckého duchovného života. V diele O určení pojmu náboženstva popisuje svoju predstavu o Bohu ako o mravnom poriadku sveta. Za to bol obvinený z ateizmu a nútený odísť z univerzity. V posledných rokoch života sa venoval zápasu o národné zjednotenie, snažil sa v Nemcoch prebudiť vedomie národnej hrdosti.

Najvýznamnejšie diela: Vedoslovie (1794); Prvý a druhý úvod do Vedoslovia(1797); Princípy prirodzeného práva podľa princípov Vedoslovia (1796); Systém mravouky podľa princípov Vedoslovia (1798);Uzavretý obchodný štát (1800); Poslanie človeka (1800); Návod k blaženému životu alebo o náboženstve (1806); Reči k nemeckému národu (1807 - 1808).

Vo svojej filozofií sa venuje hlavne vyjadreniu predstavy o slobodnej ľudskej činnosti. Fichte dokazuje, že či sa človek rozhodne pre filozofiu potvrdzujúcu ľudskú slobodu závisí od charakteru človeka. Jedinec podriaďujúci sa okolnostiam zastáva determinizmus a samostatnú existenciu vecí. Na druhej strane človek veriaci v schopnosť vôle slobodne vytvárať svet podľa požiadaviek morálky a rozumu neznesie nijaké obmedzenie vonkajšou skutočnosťou. Fichte teda definuje 2 základné filozofické stanoviská: 1. Stanovisko dogmatického človeka, ktorý sa podriaďuje okolnostiam a jeho konanie ústi do fatalizmu; 2. Stanovisko činného a slobodného Ja ( toto zastáva aj on).
...