Kritériá mravného konania človeka

2 Morálka

Samotné slovo "morálka" pochádza z latinského "mós" "móres", ktoré by sa dalo voľne preložiť ako slovo označujúce zvyk, obyčaj alebo charakter.
Filozof Cicero, ktorý žil v starovekom Ríme v rokoch 106 - 43. pnl. vytvoril vo svojom preklade starého Aristotelovho textu ethikos, prídavné meno moralis, používané na označenie charakteru alebo mravu. Z neho bolo neskôr odvodené slovo moralitas, ktoré označovalo vedu zaoberajúcu sa mravnosťou. Vzťah medzi termínmi morálka a mravnosť je dlhodobo predmetom sporov. Podľa jednej teórie medzi nimi existuje zhoda a podľa druhej sa navzájom líšia. Teóriu zhody zastával napríklad filozof Hegel, pričom na základe jeho tvrdení vznikla predstava o morálke ako o morálnom vedomí a o mravnosti ako o mravoch, činoch a obyčajoch, teda o prvkoch praktického správania sa.

Morálnu stránku života človeka považujeme za jeho neoddeliteľnú súčasť a teda bez nej nie je možné existovať. Morálnej stránky sa človek nikdy nemôže zbaviť, pretože jeho svedomie vždy bude vytvárať rozpor medzi tým čo je správne a tým čo nie.