Lyrika a jej žánre

Lyrika
Lyrika ako literárny žáner sa považuje za jeden z najstarších. Nie je úplne jednoznačné ako tento literárny druh vznikol, hoci existuje niekoľko teórii napríklad: jedna z nich hovorí, že vznikla hneď na začiatku s hudbou; druhá tvrdí, že bez nej; ďalšia hovorí, že ľudia popri svojich dennodenných činnostiach rytmické pohyby začali doplňovať spevavým slovom. 

Lyriku treba chápať s jej najdôležitejšími prvkami, a to sú: emocionálnosť a subjektivita. V reály to znamená, že autori oveľa intenzívnejšie prejavujú svoje emócie, nálady, subjektívne postoje a názory, ako v ktoromkoľvek inom literárnom žánri. Výber témy nie je ničím obmedzený a autor ma priestor vyjadriť prostredníctvom lyrických výpovedí k láske, šťastí, smrti a mnohých iných silných momentov životného bytia.

Óda (z grec. ódé- pieseň): je rozsiahlejšia lyrická báseň, ktorá oslavuje celý národ, nejakú osobnosť, alebo iné hodnoty (sloboda, mladosť, šťastie,...). Vznešený až patetický tón je pre ňu typický. Delíme ju na náboženskú, etickú a hrdinskú. Alkaios, Sapfó a Pindaros boli anticko-gréckymi predstaviteľmi, ktorí vytvorili základné ódické formy (alkaiská, sapfická, pindarská strofa)...

Hymna (z gréc. hymnos- spev, chválospev): je oslavou najvyššej hodnoty. Pôvod nájdeme v náboženskej poézii, kde slúžila ako oslava božstva ale neskôr sa rozšírila aj do svetskej oblasti. Jej tóny sú patetické a ešte vznešenejšie ako vo vyššie spomenutej óde. Do dnešných čias sa zachovala pomocou štátnej hymny: slávnostná, spravidla vlastenecká pieseň slúžiaca ako symbol štátu, patrí medzi štátne symboly a určuje ju zákon...