Manažment hypotekárneho bankovníctva

Riziká hypotekárneho bankovníctva
Formovanie hypotekárneho bankovníctva je dané špecifickou formou prepojenia peňažného, bankového a kapitálového trhu s trhom nehnuteľností.
Historicky sa sformovali tri základné modely hypotekárneho bankovníctva:
1. depozitný model, ktorý je založený na poskytovaní hypotekárnych úverov z primárnych vkladov vkladateľov v bankách ,
2. model hypotekárnych záložných listov, pri ktorom sa hypotekárne úvery
poskytujú zo zdrojov, ktoré hypotekárna banka získava z emisie a predaja hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií,
3. model založený na sekuritizácii aktív na sekundárnom trhu hypoték.
Tento model je charakterizovaný združovaním hypotekárnych úverov do tzv.poolov. Tieto sa odpredávajú ďalším subjektom , ktoré na základe nich emitujú ďalšie hypotekárne cenné papiere, čím získavajú nové zdroje na poskytovanie hypotekárnych úverov. Takýtomodel funguje namä v USA. Sekuritizácia je výsledkom vývoja v stabilných ekonomikách. Vyžaduje, aby prebiehali obchody vo veľkých objemoch a subjekty vykonávajúce sekuritizáciu aktív dosahovali vysoké ratingové hodnotenie.
V každom systéme hypotekárneho bankovníctva existujú tri skupiny subjektov.
Prvým sú peňažné ústavy, ktoými môžu byť špeciálne hypotekárne banky, sporiteľne a univerzálne komerčné banky s licenciou na hypotekárne obchody.
Ďalej sú to investori, ktorí majú dočasne voľné peňažné prostriedky a sú ochotní dlhodobo ich investovať do hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií. Vo vzťahu k peňažnému ústavu vystupujú ako veritelia.
Príjemca hypotekárneho úveru je vo vzťahu k peňažnému ústavu dlžníkom, k investorovi spravidla nemá žiadny vsťah.