Milan Rastislav Štefánik - slovenský astronóm, vedec, vynálezca, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, organizátor, diplomat, politik a štátnik

Počas vojny cestou francúzskych politikov a novinárov informoval verejnosť o ťažkom položení Slovákov v Uhorsku.
Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by vznikli rozpadom Rakúsko-Uhorska.
Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní ostatných štátov Dohody a svetovej verejnosti o vytvorení novej koncepcie Európy.
Roky 1915-1919 predstavujú obdobie jeho úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti.
Štefánik sa vrátil do Paríža, kde ho politik Jouvenel zoznámil s ministerským predsedom Aristidom Briandom a najplyvnejším mužom francúzskeho ministerstva zahraníčia Phillipom Berthelotom.
Dňa 13.decembra 1915 sa Štefánik stretol s Edvardom Benešom.
Vo februári 1916 vznikla Národná rada krajín českých, ktorá sa neskôr premenovala na Československú národnú radu.
Dňa 25.augusta 1916 sa dostal v Mogiľove ku Mauriceovi Janinovi, veliteľovi francúzskej vojenskej misie v Rusku.
Dňa 29.augusta 1916 podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu, ktorou spoločne uznali Československú národnú radu za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí.
Začiatkom roku 1917 sa Štefánik vrátil do Ruska, napokon Štefánikova misia v Rusku slávila úspech.
Veľké a významné poslanie vykonal v Rusku v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov československého zahraničného odboja.
Po príchode do Ruska Štefánik dosiahol, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Čechov budú podriadené vedeniu československého odboja v Paríži.
V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou, o čom svedčí i vysoké vyznamenanie Rádu sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie.
Dňa 2.júna 1917 Štefánik odplával do USA.
Už v roku 1916 vyznačil vo svojom zápisníku nové hranice Československa, Rumunska, Juhoslávie a Maďarska. Takto boli neskôr aj prijaté Trianonskou dohodou.
V roku 1916 Štefánik v spolupráci s francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského kráľa súhlas s náborom zajatcov do československej armády. Vojaci boli prevezení do Francúzska a tvorili základ légii.
...