Modrý anjel, Andalúzsky pes

Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov došlo v nemeckej kinematografii – okrem iného „zásluhou“ hospodárskej a sociálnej neistoty v krajine – k oživeniu sociálne kritických tendencií. Román Heinricha Manna Profesor Nečin, analyzujúci niektoré rysy nemeckého šošáctví, tak opäť nabral na aktuálnosti v Sternbergovej adaptácii Modrý anjel. (1930)
Rovnako ako v Poslednej štácii, aj tu vytvára Emil Jannings určitý sociálny prototyp nemeckej povahy. Jeho ctihodný profesor Rath žije na malomestskom gymnáziu v nepriateľstve so svojimi žiakmi, ktorí za jeho svätuškovským správaním rýchlo vycítia mnoho zábran. Zmysel pre rád a mravopočestnosť profesorovi nedovolí, aby nechal bez zákroku návštevu chlapcov u Loly – Loly, kabaretnej speváčky, ktorá prišla do mestečka ako členka spoločnosti artistov. Výsledok jeho misie je však šokujúci: u Modrého anjela (tak sa volá kabaretný podnik v meste) podľahne dráždivému erotickému kúzlu dievčaťa a stane sa bábkou v jej rukách