Moulin Rouge - gýč alebo umenie?

Skôr ako začnem s definíciou filmu Moulin Rouge, či sa jedná o gýč alebo umenie, najskôr by som začala s akousi charakteristikou, čo je pre mňa vlastne gýč a čo umenie.
Ako sa teda vlastne vyznať v tom, čo má umeleckú hodnotu, a čo je gýčom? Vkusná vec, obraz, pieseň, divadelná hra by sa podľa mňa nemala „tváriť ako umenie“, nemala by byť prezdobená, sladká, nemala by stupňovať napríklad znaky nejakých cností donekonečna, bez miery a vkusu. Hodnotné umelecké dielo by človeka nemalo nechať na pokoji, v sladkej nečinnosti, musí nás nútiť premýšľať. Myslím si, že pravé umenie riskuje radšej nepochopenie u nepripraveného diváka či čitateľa, než by sa podrobilo jeho vkusu.
Práve vkus je podstata vzniku gýču. Gýč všetko prepína, dopĺňa, upravuje. Nechce poznať pravdu o živote, všetko vypočítava na efekt, len aby sa to ľuďom zapáčilo, vyvolalo to u nich ľúbivý pohľad. Gýč nemá svoju hĺbku, je bezobsažný, povrchový, človek za ním nehľadá nič viac.