Myrón a Polykleistos

Na doplnenie obrazu o vývine sochárstva v Grécku si určite musíme všimnúť týchto dvoch veľkých a slávnych majstrov, ktorí vo svojich dielach napriek sile osobnosti zachovali niečo z tradície archaických škôl.

Myrón pôsobil v Eleuterách pri Aténach v 5. storočí pred naším letopočtom,v staroveku ho pokladali za Ageladovho žiaka. Je vynikajúcov osobnosťou, ktorá sa pre niektoré detaily zdá oveľa modernejšia než je v skutočnosti. Myrón, ktorý začal ako bronziar je sochárom pohybu a ani neskorším umelcom sa nepodarilo vyjadriť dynamizmus pomocou postoja. Prelomil staré konvencie a vyriešil problém, ako docieliť, aby jeho postavy skákali, hýbali sa a behali. Akoby výraz, psychológia a individualita boli preňho druhoradé. Starovekí autori hovorili o jeho sochách: „CORPORIS TENUS CURIOSUS, ANIMI SENSUS NON EXPRESSIT“,čiže „prejavoval veľký záujem o telo, ale duševné pohnutie nevyjadril“.Preto využíval techniku bronzu ktorá mu umožňovala zachytiť postavy v plnom pohybe a udržať ich vratké postoje v rovnováhe - príkladom je slávny