Náboženská filozofia

Katolícka - novotomizmus, personalizmus, teilhardizmus, kresťanský sokratizmus, protestanská, židovská a pod.

Novotomizmus - hlavní predstavitelia: Jacques Maritain (1882 - 1973) a Etienne Gilson (1884 - 1971)
Vznik novotomizmu je spojený s encyklikou pápeža Leva XIII. Aeterni patris (1879), ktorá vyzvala na znovuoživenie záujmu o učenie tomizmu. Dôraz kladie na harmóniu viery a vedenia ako dvoch prameňov jedného prúdu, ktorý vedie k Bohu. Viera je na prvom mieste. Viera rozširuje poznanie a je kritériom pravdy. Filozofia je slúžkou viery. Scholastická axióma: nič nemôže byť pravdivé vo filozofii. Čo je pravdivé je v teológii. Filozofia objasňuje a dokazuje teologické pravdy, hlavne duchovnú prirodzenosť duše, bytie Boha a pod. Filozofia dokazuje, že pravdy (teologické) neodporujú rozumu. Filozofia a teológia smerujú k Bohu. Teológia vychádza zo zjavenia, z Biblie a filozofia od stvorených vecí. Filozofia podľa Maritaina len napodobňuje alebo odráža vo svojom zrkadle to, čomu nás učí teológia.
Metafyzika - ontológia nestvoreného bytia a stvoreného bytia. Boh je nestvorené bytie, jeho podstata je existencia - Actus puras, ostatné súcna sú stvorené, kontingentné stvorenie, vesmír je radikálne odlišný od Boha. Boh je však základom bytia sveta a aj jeho jednoty. Boh je duch, ktorý je transcendentný voči svetu a zároveň ho umožňuje. Dualizmus prirodzeného a nadprirodzeného - Božské pravdy prekračujú rozum, nie sú predmetne skúmateľné. Boh nemôže získať adekvátny pojem, ale len ...nelogický s prirodzeným bytím. Ostáva tajomstvom. Dôkazy o Božej podstate sú len metodické a súvisia so stopami Božej stvoriteľskej existencie.
Antropológia - človek je konečný duch v materiálnom svete. Duša a telo - substanciálna jednota duševného tela. Duch je stvorený, nemôže vzniknúť z hmoty. Boh tvorí každú ľudskú dušu individuálne v tom okamžiku, keď sa embryo stáva ľudským telom. Ľudská duša je stvorená, má počiatok ale zároveň nekonečná, lebo je nesmrteľná.
Gnozeológia - 3 druhy poznania: zmyslové, rozumové, analogické (abstraktné bytie)
Etika - človek je slobodný, mravné konanie. Podstata mravnosti je zakotvená v transcendentnom (Bohu). Odtiaľ je určovaný aj zmysel ľudského života.