Náboženstvo ako naplnenie zmyslu

Kresťanstvo, nakoniec ako každé náboženstvo, je kráľovskou hrou o svedomie človeka. V onom pomyselnom super-egu ako fenoméne osobnej morálky existuje špecifická oblasť platných hodnôt mimo náš skúsenostný svet materiálnych vecí, nezávislá na empirickom dianí a bytí. Je to tá časť nášho „božského“ hlasu, ktorá vo forme nadčasových hodnôt pripomína druh morálneho inštinktu, nepodlieha transcendencii, odoláva všetkým sociálnym, kultúrnym a historickým eróziám. Ratio k nej vzhliada na jednej strane so závisťou, pretože mravné hodnoty svedomia prežívame citením týchto hodnôt, a to emocionálne a iracionálne, a na strane druhej s bázňou, pretože v nej vidí métu konečného sebauskutočnenia.