Náboženstvo v Mezopotámii, Grécku a Egypte

Úvod

Od začiatku ľudskej existencie človek veril „niečomu“ nadprirodzenému, nadradenému viditeľnej prírode. Usiloval sa odhaliť záhady, ako narodenie, smrť, vznik sveta...
Už od prehistorických čias ľudia pochovávali mŕtvych so zbraňami, šperkami, predmetmi dennej potreby, akoby ich mali používať v inom živote, ktorý nastane po ich smrti.
Zdá sa, že ľudia sa veľmi skoro začali zamýšľať nad tým, ako vznikol svet, hľadali vysvetlenie tajomných javov, akými pre nich boli blesk, hrom, vietor, striedanie dňa a noci i ročných období atď. To všetko začali pripisovať jednému alebo viacerým všemocným bohom. Nakoniec sa ľudia vždy usilovali prísť s bohmi do kontaktu a nakloniť si ich.
Môžeme povedať, že podstatou náboženstva je ľudská viera a uctievanie nadprirodzených síl.

Úloha náboženstva v spoločnosti
Vo všetkých dávnych spoločnostiach náboženstvo zohrávalo najdôležitejšiu úlohu: podnecovalo vznik prvých umeleckých diel, potvrdzovalo spoločenské zriadenie, rodinný život a práve ono podmieňovalo rytmus každodenných úkonov. Bolo nemysliteľné, že by ľudia nevyznávali nejaké náboženstvo, ale aj veľmi zriedkavé, aby rozdielne náboženstvá existovali v jednej krajine a nevyvolávali pritom vojny alebo prenasledovanie. Dnes sme vo viacerých štátoch svedkami tolerancie: niekoľko náboženstiev môže existovať súčasne, každý môže vyznávať náboženstvo podľa vlastného presvedčenia, alebo nemusí veriť vôbec. Sú však aj krajiny, kde všetky zákony vychádzajú z jedného náboženstva, a tí, čo majú, sú tvrdo prenasledovaní.