Nedoslýchavosť a vývin reči

Typy nedoslýchavosti

Nedoslýchavosť (hypakúzia) je čiastočná strata sluchu, ktorú spôsobuje patológia sluchového ústrojenstva. Nedoslýchavosť býva
A prevodového,
B vnímacieho a
C prevodovo-vnímacieho typu.

A Poruchy prevodového aparátu delíme na poruchy zmeny impedancie a na poruchy transformačnej funkcie.
Poruchy pri zmenách impedancie, čiže odporu voči prechodu zvukovej vlny, možno pozorovať pri prekážkach vo zvukovode a v strednom uchu, v ktorom môže vznikať zvýšené trenie, keď vzduch v stredoušnej dutine nahrádza tekutina. Môže to byť buď zápalový transudát, hnis, alebo aj granulácie, ktoré prisadajú na reťaz kostičiek (kladivko-malleus, nákovka- incus, strmienok-stapes). Tým sa hmota zväčšuje, čo má za následok zhoršený prenos vysokých tónov. Zvýšená tuhosť prevodového systému kostičiek tiež sťažuje prenos vibrácií, napr. pri začínajúcej otoskleróze, keď zrastá platnička strmienka s oválnym okienkom a vytvára sa ankylóza strmienka. Pretože oválne okienko má zvýšenú tuhosť, zhoršuje sa sluch pre hlboké tóny. Tuhosť môže byť zapríčinená aj prirastaním bubienka (membrana tympani) po zápaloch alebo pri vtiahnutí bubienka do stredoušia pri nepriechodnosti a kataroch Eustachovej trubice. Otoskleróza spôsobuje i obmedzené vlnenie perilymfy, býva dedičná a častejšia u žien. Okrem nedoslýchavosti a silného hučania v uchu má zaujímavý príznak, zvaný paracusis Willisii, kedy postihnutý počuje lepšie v hluku (napr. vo vlaku) ako v tichu. K následkom otosklerózy patria i patologické zmeny kosti púzdra labyrintu.
Zmeny impedancie môžu zapríčiňovať straty hlbokých i vysokých frekvencií.