Nezamestnanosť a chudoba

Skôr ako sa začnem zaoberať nezamestnanosťou ako takou, je potrebné si vysvetliť pojem nezamestnanosť a nezamestnaný.
Definovať pojem nezamestnanosť je dosť zložité.
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.
ILO – Medzinárodný úrad práce definuje tri podmienky nezamestnanosti:
1.osoba je schopná práce – vekom, zdravotným stavom, osobnou situáciou
2.osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
3.sú aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.

Nezamestnaní sa môžu rozdeliť do nasledovných skupín:
1)5-7% nezamestnaných nechce pracovať a nikdy pracovať nebude. V každej krajine nájdeme takýchto „nezamestnateľných“ ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky. Občas si niečo privyrobia alebo ich živí niekto iný.
2)Skupina nezamestnaných, ktorá je evidovaná na úradoch práce preto, lebo úrad práce za nich platí v prvom rade zdravotné poistenie a ostatné platby do poistných fondov. Je to pre nich istým spôsobom výhodné. Napríklad, ak sa chcú starať o nezaopatrené deti. Úrad im nemôže zabezpečiť zamestnanie, preto sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní.
3)Skupina tých, ktorí pracujú a pritom sú v evidencii úradov práce. Sú to pracujúci načierno – v zahraničí alebo u nás doma. Ich počet nie je známy.
4)Do tejto skupiny radíme asi polovicu z celkového počtu nezamestnaných, ktorí sú naozaj nedobrovoľne bez práce, majú záujem pracovať, ale niet kde.
(Jozef Vančo, 2000, str. 5)