Nominálna konvergencia

Nominálnou konvergenciou sa v širšom zmysle chápe konvergencia určitých makroekonomických indikátorov k úrovniam zabezpečujúcim makroekonomickú stabilitu v ekonomickom integračnom zoskupení. V užšom zmysle ju pre kandidátov na vstup do eurozóny definuje Maastrichtská zmluva (Zmluva o EÚ).

Už Delorsova správa z roku 1989 poukázala na dôležitosť konvergencie makroekonomických ukazovateľov z hľadiska vytvorenia menovej únie. Aj z tejto správy vychádzala Maastrichtská zmluva, v ktorej sa uvádza, že zavedenie jednotnej meny by nebolo možné bez udržateľnej hospodárskej konvergencie a určitého stupňa ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Neadekvátny priebeh konvergencie v jednotlivých krajinách by totiž mohol viesť k prehĺbeniu ekonomických problémov v menovej únii. Vstup členských štátov Európskej únie do eurozóny je podmienený splnením maastrichtských kritérií. Tieto kritériá sa chápu ako približovanie číselných hodnôt inflácie a dlhodobých úrokových sadzieb pristupujúcich krajín k hodnotám prevažujúcim v eurozóne, stabilizácia ich výmenných kurzov voči euru počas dvojročného členstva v ERM II a rešpektovanie fiškálnej disciplíny.