Otrocká morálka a morálka vznešených

Nietzsche ďalej konštatuje, (2002, s.25) že otrocká morálka potrebuje na to aby vznikla najprv nejaký svet naproti, nejaký vonkajší podnet, ich akcia je od základu reakciou. Naproti tomu morálka vznešených, vyrastá a vzniká spontánne, vyhľadáva svoj protiklad, len aby mohol sám sebe ešte vďačnejšie a jasavejšie pritakávať. „Urodzení sa totiž cítili ako šťastní, nemuseli si svoje šťastie umelo konštruovať s pohľadu na svojich nepriateľov.“(2002, s.26) Ďalej píše, že oni si svoje šťastie nemuseli nahovárať, oni šťastnými boli, lebo boli naplnení silou, aktivitou a činorodosťou. Protikladom je šťastie bezmocných, stiesnených, ktorý predstavuje akýsi pokoj, mier, oddych ducha, teda pasivitu.