Popis:
Pozonosť
Vymedzenie pozornosti
Psychická činnosť sa uskutečňuje v bdelom stave, t.j. vtedy, keď sme si niečoho vedomí. Tento stav sa nazýva vigilita. Vigilita dosahuje rozličné úrovne od jednoduchého vnímania, napr. po zobudení, cez rozličné stavy vedomia až k pozornosti. Pozornosť tvorí najvyšší stupeň vigility, ktorá je charakteristická tým, že umožňuje najlepší, najširší príjem informácií. Tak utvára základný predpoklad pre akékoľvek efektivne poznávanie.
Pozornost je taký stav bdelosti, v ktorom sa vedomie zameria a sústredí na niektoré objekty odrazu, kým iné sa prehliadajú. Pozornosť je prejavom vysokej organizovanosti psychiky pri spracovaní informácií o vnokajšom svete a pri kontrole vlastného myslenia a konania. B. Chalupa (1981) hovorí, že pozornosť je proces a súčasne tiež psychický stav, zahrňuje aj schopnosti a zručnosti. Má vzťah k organizácii celej osobnosti. Pri pozornosti teda ide o zložito oragnizovanú systémovú funkciu.
Pri celkovej charakteristike pozornosti sa v súčasnosti najčastejšie pouzívajú pojmy ako zameranosť, sústredenosť, selektivita, koncentrácia, dominancia a pod. Tieto pojmy sa spájajú s určitými teoretickými predstavami o organizácii pozornosti pri výberovom spracovaní podnetov a pri kontrole vlastného konania a myslenia. Ide o dynamické štruktúry, ktoré sa stále pretvárajú v závislosti od vonkajších a vnútorných podmienok.
...
Kľúčové slová:
pozornosť
pamäť
psychológia
všeobecná psychológia
vnímanie
vedomie
poznávanie
zapamätávanie
uchovanie
zabúdanie
krátkodobá pamäť
dlhodobá pamäť
Pavlov
vigilita
Obsah:
- POZORNOSŤ
Vymedzenie pozornosti
Znaky pozornosti
Neurofyziologické základy pozornosti
Druhy pozornosti
PAMÄŤ
Fázy pamäti
Zapamätávanie
Druhy zapamätávania
Zámerné zapamätávanie
Činitele ovplyvňujúce zapamätávanie
Uchovanie a zabúdanie
Druhy zabúdania
Vybavovanie
Druhy pamäti
Teória pamäti
Zdroje:
- Kubáni, V. : Všeobecná psychológia. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 1999.