Pedagogické smery XX. storočia v Európe

Úvod
Zmenu pedagogických názorov odštartovala kritika pedagogickej praxe na prelome 19. a 20. str. Tá sa stávala formalistickou, málo výchovnou, bez rešpektovania osobitostí u detí. Myšlienky J.F.Herbarta, ktorý mal veľký význam pre sformovanie pedagogiky ako vedy sa posúvali do úzadia pre jeho málo individuálny prístup ku dieťaťu. Pedagógovia a filozofi sa sústreďujú na novú myšlienku poňatia dieťaťa, sústreďujú pozornosť na "prirodzenú výchovu" (v minulosti ju hlásal J.J.Rousseau, L.N.Tolstoj). Na prelome 19. a 20. storočia zaznamenáva veľký rozvoj reformná pedagogika, ktorá upriamuje pozornosť na postavenie človeka vo svete a uvedomenie si ho ako subjektu výchovy, ďalej neopozitivistická pedagogika (napr. kultúrna pedagogika) a kresťanská pedagogika.