Pedagogika zrakovo postihnutých

Zrakové poruchy môžu byť vrodené alebo získané. Podľa doby vzniku poškodenia rozlišujeme prenatálne, perinatálne a postnatálne poškodenia. Podľa trvania zrakového poškodenia rozlišujeme poruchy krátko¬dobé, opakujúce sa a dlhodobé. Z etiologického hľadiska rozlišujeme poruchy orgánové a funkčné. Časť vrodených chýb je spojená s dedičnosťou (šeroslepota, Usherov syndróm a i.). Väčšinou sú však násled¬kom chorobných zmien plodu, ktoré vznikli pri ochoreniach matky, pod vplyvom rôznych faktorov vonkaj¬šieho a vnútorného prostredia. Najrozsiahlejšie a najťažšie poruchy zraku alebo zrakového orgánu zapríčiňuje pôsobenie choroboplodných vplyvov v najranejšom štádiu života, teda v obdo¬bí, keď sa ešte neuzavreli očné poháriky (asi do 5 týždňa embryonálneho života). Obzvlášť nebezpečná je rubeola matky preko¬naná do tretieho mesiaca tehotenstva. Tiež musíme zdôrazniť toxický vplyv alkoholu a tabakových výrobkov užívaných počas tehotenstva. Poškodenia zrakového orgánu môžu byť aj prvým prejavom niektorej celkovej choroby organizmu, napr. cukrovky. Veľmi veľa poškodení zraku vzniká následkom úrazov. Úrazy oka všeobecne delíme na mechanické (vypichnutie, po-škriabanie, úder, padnutie cudzieho telieska do oka, rozrezanie) a chemické (poleptanie oka chemickými látkami, popálenie oka, slnečné lúče).