Penitenciárna postpenitenciárna SP (materiál)

Problém spoločnosti
Tak. ako sa v zdravotníctve hľadá liek na rakovinu, vírus HIV, či iné likvidačné choroby, tak je v spoločnosti chorobou kriminalita. Nemôžeme očakávať, že sa odsúdení ľudia sami zmenia a že na to stačí hrozba trestu. Tak ako chorí potrebujú pomoc odborníka a neuzdravia sa sami, hoci by chceli, tak aj v tomto prípade je nutné, aby na konštruktívne riešenie boli použité vhodné socializačné a výchovné nástroje a aby sa hľadali objektívne spôsoby a formy nezaťažené emóciami, nekompetentnesťou a populizmom. Ochrana pred kriminalitou, zločinosťou a násilím nie je v stupňovaní násilia, tlaku a represie na odsúdených ľudí.
Ľudia vo výkone trestu odňatia slobody sú najrizikovejšou sociálnou skupinou v našej spoločnosti. Čím väčšmi sú ohrození neprijatím a opovrhnutím, tým väčšiu hrozbu predstavujú pre spoločnosť. Sú azda jedinou skupinou, ktorej sa nedostáva ani súcit, ani pochopenie zo strany spoločnosti a nedisponuje tak ľudskou ochotou pomôcť.
Tak ako v každej problematike, aj v problematike penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti existuje viacero pojmov, ktoré budem v práci používať a preto je nevyhnutné ich na začiatku objasniť.
Sloboda
Sloboda patrí medzi prirodzené a nevnutiteľné práva človeka, ako o tom hovorí dokument prijatý francúzskym Národným zhromaždením pod názvom Deklarácia práv človeka a občana. \"Sloboda spočíva v možnosti robiť všetko, čo neškodí druhému.\" Sloboda je právo každého \"robiť to čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá.\"
Socializácia
Socializácia plní dve hlavné úlohy:
1. Jednotlivcom umožňuje stať sa spoločenskými bytosťami i individuálnymi
osobnosťami a tak plnohodnotnými členmi spoločnosti.
2. Spoločnosti zabezpečuje prežitie a to odovzdávaním nahromadenej kultúry novým
generáciám.
Človek prostredníctvom socializácie nadobúda ľudské spôsoby správania. \"Socializácia je procesom rozvoja celej bio-psycho-sociálnej podstaty človeka, ktorý má svoje špecifiká v jednotlivých vekových obdobiach.\"7
Z uvedeného môžeme skonštatovať, že socializácia je celoživotný proces vzájomnej interakcie prostredia a jedinca, počas ktorého sa tento jedinec zušľachťuje, rastie vo všetkých jeho stránkach, čo mu pomáha uvedomiť si svoju individualitu, ako aj včleniť sa do širšej spoločnosti. Je to proces sociálnej adaptácie človeka v spoločnosti

Resocializácia
Tak ako v každom procese zmeny, alebo vývoja osobnosti, aj v procese socializácie sa môžu vyskytnúť určité problémy, ktoré si vyžadujú nápravu, alebo intervenciu z vonkajšieho prostredia. Tieto problémy, alebo chyby sa môžu vyskytnúť v podobe sociálnej neprispôsobívosti, nedôvery v seba samého, alebo ide o rôzne formy deviatného správania, alebo iných proti spoločenských, prípadne sociálno-patologických javov. Medzi tieto problémové prvky zaraďujeme aj páchanie trestnej činnosti a na jej odstránenie je nevyhnutná náprava a prevychová jedinca - páchateľa trestnej činnosti, ktorá prebieha v procese resocializácie.
Resocializáciu charakterizujeme ako \"socializačný proces osoby, u ktorej v dôsledku získaného defektu a nasledujúcej aktivity bola znížená úroveň socializácie, príp. opätovnej socializácie\", alebo ako \"výchovné pôsobenie na páchateľa trestného
činu (zvyčajne recidivistu).