Platón, Sokratov žiak - filozofia

Platón, ktorý žil v rokoch 428 až 347 pred Kristom bol najvernejším a najusilovnejším Sokratovym žiakom. Pochádza z aténskej aristokratickej rodiny. Jeho narodenie spadá do obdobia peloponézskej vojny, ktorej koniec prináša pád Atén, občiansku vojnu a hrôzovládu zvyčajne nazývanú „vládou tridsiatich tyranov“ ( na čele s Platónovými dvoma strýcmi, ktorý za neudržanie tohto režimu umierajú ). Platón sa spočiatku zaoberá literárnou činnosťou, píše básne a tragédie, neskôr sa pod vplyvom Sokrata venuje výhradne filozofii. Po smrti svojho učiteľa opúšťa Platón Atény a smeruje pravdepodobne až do Egypta. Na juhu Itálie sa zoznamuje s pytagorejským učením, ktoré v ňom zanecháva hlboký dojem. Po návrate, okolo roku 385 pred Kristom, zakladá vlastnú filozofickú školu, Akadémiu ( názov nesie podľa hája zasväteného hrdinovi Akadémovi neďaleko Atén ). Ide o spoločenstvo učiteľov a žiakov organizované podľa vzoru pytagorejcov ( aj s dôrazom na výučbu matematiky ). Zdokonaleniu poznávacej schopnosti má slúžiť očista duše ( katarzia ) založená na požiadavke odriekania ( málo spánku, sexuálna zdržanlivosť, zákaz konzumácie mäsa ). Prostredníctvom tejto školy Platón získava duchovný vplyv na vzdelanú časť aténskej aristokratickej mládeže. Dvakrát sa neúspešne pokúša o realizáciu svojho modelu polis na kráľovskom dvore Dionýza I. a neskôr aj Dionýza II. v Syrakúzach.