Politický systém USA

Spojené štáty americké sú federálnou úniou, ktorú tvorí 50 štátov a Federálny dištrikt Kolumbia s hlavným mestom Washingtonom, D.C.

Začiatkom 21. storočia, po páde komunizmu v bývalom Sovietskom zväze, sú Spojené štáty americké jedinou superveľmocou sveta a zároveň najvplyvnejším politickým subjektom Organizácie Spojených národov (OSN) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Tisícky rokov žili na území dnešných Spojených štátov potomkovia ázijských kmeňov, ktoré v poslednej ľadovej dobe po vtedy súvislom pevninskom moste prešli na Aljašku. Pravdepodobne prvým Európanom, ktorý vstúpil na pôdu Severnej Ameriky, bol okolo
r. 1000 Viking Leif Eriksson. Kolonizácia západnej pologule európskymi mocnosťami sa však v plnom rozsahu začala až po pristáti Krištofa Kolumba v Západnej Indii r. 1492. Z pôvodných 13 anglických kolónii Severnej Ameriky vzniklo jadro dnešných USA. V polovici 18. stor. sa v kolóniách začalo šíriť rozčarovanie z nadvlády anglickej koruny.
4. júla 1776 predstavitelia obyvateľov kolónii prijali Vyhlásenie nezávislosti. Napísal ho Thomas Jefferson. Vyhlásenie definovalo politické sebaurčenie kolónii a s konečnou platnosťou postulovalo zásady demokracie s celosvetovým dosahom. Anglický kráľ Juraj III. Na Vyhlásenie odpovedal vyslaním britských jednotiek, čím vyvolal americkú vojnu za nezávislosť (1776-1783). S francúzskou pomocou v nej zvíťazila armáda kolónii pod vedením generála Georga Washingtona. Roku 1787 bola prijatá dodnes platná ústava , spájajúca štáty do nového štátneho útvaru, USA. Americký voliči si za prvého prezidenta zvolili
G. Washingtona.
Roku 1803 sa územie krajiny zdvojnásobilo kúpou rozsiahleho územia Louisiany od Francúzska. Expanzia na západ priniesla smrť tisícom osadníkom a zahubila alebo porobila amerických Indiánov. Spor o prístupnosť otroctva na nových územiach prehĺbil rozkol medzi Severom a otrokárskym Juhom. Južné štáty sa odtrhli od únie a r. 1861 rozdúchali občiansku vojnu. Jej posledné výstrely r. 1865 zaznamenali koniec otroctva a krajina sa opäť zjednotila. Obrovský rozdiel medzi bohatstvom priemyselných magnátov a životom robotníkov podnietil začiatkom 20. stor. éru protestov a reforiem. Dodatky k ústave uzákonili volebné právo žien a priame a všeobecné voľby do Senátu USA. No prosperita „skvelých 20. rokov“ sa zrútila po burzovom krachu na Wall Strete 24. októbra 1929. Týmto dňom, známym ako čierny piatok, vypukla veľká hospodárska kríza 30. rokov 20. stor. Voliči dali dôveru F. D. Rooveseltovi, ktorý presadzoval aktívnejšiu úlohu federálnej vlády. Tento demokratický prezident predložil dovtedy nevídanú sériu vládnych programov, známu ako New Deal (Nový údel). Vďaka nim milióny nezamestnaných Američanov získali prácu. Po japonskom nálete na Pearl Harbor USA vstúpili do druhej svetovej vojny. Roku 1945 bolo Japonsko porazené a americké ozbrojené sily pomohli oslobodiť Európu od nacistov. Víťazstvo v studenej vojne vynieslo USA do úlohy superveľmoci a vodcu demokratického sveta.
V domácej politike americkí voliči dvakrát za sebou v 80. rokoch zvolili do Bieleho domu konzervatívca Ronalda Reagana, čím sa začala éra „reaganomiky“. V 90. rokoch krajina nastúpila liberálnejší kurz po vedením Williama J. Clintona, prvého demokratického prezidenta po F. D. Roosveltovi. Bill Clinton sa zásluhou úspešnej vnútornej aj zahraničnej politiky USA presadil aj v druhom volebnom období. Roku 2001, po teroristických útokoch na New York z 11. septembra, Georde W. Bush pokračoval v stopách svojho otca Georga H. Busha z jeho obdobia v Bielom dome: Američanmi vedená koalícia r. 2003 zvrhla iracký režim Saddáma Husajna.