Polohy zvárania

Polohy zvárania

Polohy zvárania definuje norma ISO 6947 „Polohy zvárania – definície uhlov naklonenia a natočenia“. Zároveň zjednodušuje umiestňovanie zvarov v priestore so súradnicami vodorovnej súradnicovej roviny (obvykle paralelnou s dlážkou zvarovne) pomocou uhlov naklonenia a otočenia, ktoré sú nezávislé od okolitej konštrukcie.
Norma ISO 6947 definuje polohu zvárania ako polohu určenú polohou zvaru v priestore a smerom zvárania.
V prípade priamočiarych zvarov ďalej definuje naklonenie S ako uhol medzi pozdĺžnou osou zvaru a kladnou osou x vodorovnej súradnicovej roviny; naklonenie sa meria v matematicky kladnom smere, proti smeru hodinových ručičiek.
Súradnicový systém sa musí stanoviť tak, že pozdĺžna os zvaru leží vo zvislej vzťažnej rovine (rovina x/z) a smer zvárania vychádza z počiatku súradnicového systému. V prípade zakrivených zvarov sa postupuje podobne: naklonenie sa získa z tangenty k pozdĺžnej osi zvaru a v jednotlivých prierezoch zvaru k osi x.
Každý jednotlivý prierez má svoj vlastný súradnicový systém. Pre rúry s naklonenými osami je naklonenie vyjadrené smerom zvárania a otočenie vyjadrené uhlom naklonenia.
Okrem naklonenia S definuje táto norma i otočenie R ako uhol medzi priečnou osou zvaru, (čiara spojujúca stred koreňa zvaru a kryciu vrstvu) a kladnou osou y alebo rovnobežkou s osou y meraný v matematicky kladnom smere (proti smeru hodinových ručičiek), v rovine priečneho prierezu zvaru. Priečna os sa obvykle zhoduje s polohou prídavného materiálu, napr. obalenej elektródy.
Pohľad na priečny rez zvaru smeruje k počiatku súradnicového systému, proti smeru zvárania .
V prípade naklonenia, ak S = 90° alebo S = 270°, nie je potrebné určiť uhol otočenia, pretože do úvahy prichádzajú všetky uhly.