Popisný jazyk miesto hodnotiaceho

Klamnosť nálepiek

Keď žiak nepochopí čítaný text, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že je „pomalý čitateľ“ alebo „zlý čitateľ“. Znamená to iba toľko, že nepochopil čítaný text. Nedostatok porozumenia môže mať korene v nezáujme čitateľa o obsah textu, v odlišnom myslení čitateľa a autora, v nesprávnych predstavách o obsahu textu alebo v stovkách ďalších príčin, ktoré nespadajú pod všeobecné označenie typu „slabý čitateľ“. Pokiaľ ale žiaci príjmu myšlienku, že sú slabí čitatelia, obvykle sa do čítania nezapoja ani vtedy, keď ich obsah textu zaujíma, keď nepremýšľajú inak ako autor, keď nemusia prekonávať žiadne nesprávne predstavy o texte atď. Učiteľ by nemal nedostatočné pochopenie daného textu prisudzovať tomu, že žiak je „slabý čitateľ“, ale mal by žiakom v čítaní pomáhať a pripravovať také činnosti, ktoré im poskytnú možnosť tieto zručnosti rozvíjať. Keď žiak pochopí napr. nejaký fyzikálny zákon, ktorý je všeobecne ťažký na pochopenie, neznamená to , že je výnimočne „bystrý“ alebo že je „rodený fyzik“. Neznamená to nič viac, ako to, že žiak pochopil jeden konkrétny fyzikálny zákon. Pokiaľ by sme takého žiaka označili za „rodeného fyzika“, vlastne by sme tým od neho žiadali, aby učinil zadosť predstavám, ktoré o ňom má niekto iný a podporovali by sme tým elitárstvo. Označením takého žiaka za “bystrého“ nechtiac označíme za „hlúpych“ tých, ktorí tento fyzikálny zákon nepochopili.