Postavenie ženy, jej miesto v rodine a výchova detí v Číne

Rodina bola v starovekej Číne organizovaná na základe dvoch princípov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou konfuciánskeho spôsobu života: nadradenosť staršej generácie nad mladšou a nadradenosť muža nad ženou. Ak sa tieto dva princípy dostali vzájomne do konfliktu, platil zmiešaný princíp, teda stará matka bola nadradená svojmu synovi i vnukovi. Inak však mali všetky ženy v Číne nezávideniahodné spoločenské postavenie. Pri tom, že ich systém vychádzal z jin-jangovej rovnocennosti, i tak tam prevládol patriarchát - muž je silnejší. Urobil zo ženy slabú bytosť, ktorú treba chrániť a v spoločenskej praxi ju uzavrel do vnútorného dvora, takže to bolo horšie ako u nás. Až Mao Ce-Tung v roku 1949 ženy zrovnoprávnil.

Predtým v Číne neexistovali sobáše z lásky, lebo v agrárnej spoločnosti bola rodina hlavnou ekonomickou jednotkou. Poslušnosť voči svojim rodičom pred sobášom po svadbe vystriedala poslušnosť voči manželovým rodičom. Všetky sobáše boli vopred dohodnuté a akékoľvek predchádzajúce priateľstvo alebo láska medzi dievčaťom a mladým mužom boli maximálne odsudzované. Ak sa žena pred svadbou objavila v spoločnosti muža, hoci aj za celkom nevinných okolností, mohlo jej to tak pokaziť povesť, že ju už nikto potom nechcel. Nevesta a ženích sa iba zriedka poznali pred manželstvom, a ak im aj ich mená boli známe, etiketa vyžadovala, aby sa až do svadby vôbec nevideli. A ak sa dvaja mladí ľudia pred svadbou do seba zamilovali, zväčša to bol dôvod nezosobášiť ich, pretože by hrozilo, že budú uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred želaniami rodičov. Ak sa predsa len vzali, žena sa po svadbe dostala na milosť či nemilosť svokry, ktorá sa jej mohla stať priateľkou, alebo jej mohla urobiť zo života peklo.