Pracovné sily a zamestnanosť v poľnohospodárstve

Platená práca je základom sociálnej organizácie každej spoločnosti. Poskytuje ľuďom nielen prostriedky existencie, ale predovšetkým sociálny status a sociálne zaradenie. V tomto zmysle ide v každej spoločnosti o základný princíp jej úspešnosti.

BUCHTA, S.51 poukazuje na to, že najvyššia nezamestnanosť sa jednoznačne kumuluje do najmenších vidieckych sídel, kde v minulosti prevládala zamestnanosť v poľnohospodárstve. Celkom logicky sa preukázalo, že význam agrárneho sektora (poľnohospodárskej prvovýroby) sa s mierou urbanizácie znižuje. To, že existuje priama úmernosť medzi podielom vidieckeho obyvateľstva a mierou regionálnej nezamestnanosti sa potvrdilo i v tom, že v regiónoch Slovenska, v ktorých výrazne prevládalo vidiecke obyvateľstvo bola k 30.9.1997 miera nezamestnanosti až 18,12 %.

Autor ďalej ukazuje na to, že najnižšie hodnoty priemernej mzdy a najvyššia miera nezamestnanosti sa najviac kumulovali do Prešovského kraja (do okresov Bardejov, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou), ďalej do troch okresov (Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota) Banskobystrického kraja a dvoch okresov (Sobrance a Trebišov) Košického kraja.