Pramene práva

Prameň práva je zdroj poznania a existencie práva chápaný v materiálnom a formálnom zmysle. Patria sem právne normy (zákony a pod.), právne obyčaje, súdne precedensy a medzinárodné dokumenty (zmluvy i zásady).

Právna teória delí spravidla pramene práva na pramene práva v zmysle:

a)materiálnom, ktoré nazýva materiálne pramene práva,
b)formálnom , ktoré nazýva formy práva (formálne pramene práva)

Materiálnymi prameňmi práva rozumieme podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva. Takýmito kauzami môžu byť geografické, medzinárodno-politické, demografické, technologické podmienky a pod. Sú to rôzne svetové, národné, spoločenské a regionálne impulzy, udalosti a skutočnosti, prírodné, demografické, ekonomické, politické, ekologické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré majú vplyv na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, a z ktorých tvorba práva vychádza. Materiálne pramene práva poskytujú odpoveď na otázku, odkiaľ sa právo v spoločnosti vzalo.

Prameňom práva vo formálnom zmysle je určitá forma práva, v ktorej je právo obsiahnuté, a z ktorého formálne pramení, kde ho možno nájsť a identifikovať ako právo ustanovené štátom, a domáhať sa jeho uplatnenia alebo splnenia.

Forma práva je dôležitým znakom práva jednak vo všeobecnom zmysle a jednak v osobitom zmysle slova zo zreteľom na určitý právny systém, napríklad zo zreteľom na slovenský právny systém.