Princípy ústavy SR

Ústava SR bola schválená 1. septembra 1992 v pomerne zložitom období a v čase ešte vtedy existujúcej česko-slovenskej federácie. Táto skutočnosť poznačila aj jej obsah. Deň schválenia Ústavy SR Národná rada ustanovila za Deň Ústavy SR a štátny sviatok.
Ústava SR nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 1. októbra 1992. V plnom rozsahu nadobudla účinnosť dňom 1. januára 1993, keď sa SR v zmysle zákona FZ ČSFR o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky konštituovala ako samostatný, suverénny a nezávislý demokratický štát. Teda ako jeden z nástupníckych štátov po zániku ČSFR. Druhým nástupníckym štátom je Česká republika. Vznik – konštituovanie SR ako samostatného, nezávislého a suverénneho štátu, 1. januára 1993, jej existenciu uznalo viacero desiatok štátov sveta.
Ústava SR sa skladá z dvoch častí. Jednou z nich je preambula a druhá sa člení na deväť hláv, ktoré sa členia na jednotlivé oddiely a celkovo 156 článkov. Štruktúra Ústavy Slovenskej republiky je nasledujúca:
Preambula, Základné ustanovenia (Prvá hlava), Základné práva a slobody (Druhá hlava), Hospodárstvo Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (Tretia hlava), Územná samospráva (Štvrtá hlava), Zákonodarná moc (Piata hlava), Výkonná moc (Šiesta hlava), Súdna moc (Siedma hlava), Prokuratúra Slovenskej republiky (Ôsma hlava), Prechodné a záverečné ustanovenia (Deviata hlava).