Prítomnosť otca pri pôrode

Prítomnosť partnera rodiacej ženy na pôrodnej sále je v dnešnej dobe bežnou záležitosťou. Obdobie tehotenstva a samotný pôrod môžeme považovať za vhodnú dobu k rozvíjaniu vrodených otcovských kompetencií. Je stále viac zrejme, že muži sa nestávajú otcami až po narodení dieťaťa, ale už dávno pred tým. Spolu s partnerkou vyberajú výbavičku pre dieťa, chodia na prenatálne prehliadky, vidia ako ich dieťa v brušku rastie a na rolu otca sa tak aktívne pripravujú.
V roku 1970 sa konala konferencia Americkej spoločnosti ženských lekárov, na ktorej bolo prednášaných 30 odborných tém. Mimoriadnu pozornosť vzbudila prednáška profesorky Newtonovej pojednávajúca o humanizácii pôrodu. Autorka uviedla : ,, Lekárske predpisy všeobecne zakazujú otcom , aby boli pri narodení vlastného dieťaťa a poskytli ženám psychickú podporu v pokročilom štádiu bolesti; stáva sa to napriek skutočnosti ,že pôrodný tím nemá čas , aby rodičku v jej bolestiach potešil. Pritom skoro každý pôrod je sprevádzaný psychickou krízou, v ktorej je žena obzvlášť náchylná k silnej závislosti od ľudí, ktorý sú práve v jej blízkosti.“
Lekári si uvedomili, že k humanizácii medziľudských vzťahov by určite prispelo spoločné prežívanie pôrodu matky a otca dieťaťa. Prítomnosť otca pri pôrode sa v USA osvedčila a ujala sa aj v Európe.