Realizmus vo svetovej literatúre

Realizmus vo svetovej literatúre

1. Vznik a charakter realizmu
Európsky hospodársky, politický a sociálno-spoločenský vývin v 19.storočí určujú ta-ké javy, akými bola priemyselná revolúcia, zaniknutie feudálnych a upevňovanie kapitalistic-kých vzťahov založených „na všetko prevracajúcej moci peňazí“. S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považo-vať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus (jeho predstaviteľom bol francúzsky filozof August Comte). Pozitivizmus vyzdvihoval kon-krétne ľudské poznanie a objektívnu analýzu spoločenských a prírodných javov. Za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivistická filozofia mala veľký vplyv aj na vývin európskeho umenia a literatúry. Úsilie spisovateľov sa sústredi-lo na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov. Umelecká metóda- realizmus- spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije, v typických okolnostiach. Realizmus vznikol ako reakcia na pred-chádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zá-roveň naň nadväzuje. Realisti mali kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému, pravdivo zobrazovali spoločenské nedostatky, boli kritikmi a žalobcami, pričom využívali iróniu a satiru.
REALIZMUS: optimálna postava, bežný každodenný život, všetky spoločenské vrst-vy, v próze- poviedka, novela, román; kríza spoločnosti, svet peňazí, medziľudské vzťahy.