Reč tela

Rovnako ako hovorené slovo, aj reč tela má vlastné tempo, rytmus, slovník aj pravidlá. Neverbálne, teda pomocou gest, mimiky, celkového výzoru, pohľadov a postojov vyjadrujeme svoje nálady, očakávania, priania, ale aj stavy rozladenosti.
Z niektorých výskumov vypláva, že z obsahu oznámenia je iba 7% vyjadrených slovne, 38% charakteristikami hlasu a 55% rečou tela.
Mnohé informácie pôsobia v podvedomí a ovplyvňujú to, ako myslíme, aké máme pocity a ako sa správame, bez toho, aby sme si boli vedomí, čo je príčinou našich reakcií. Využívanie reči tela pri komunikácii je rovnako účinné ako reč, veľakrát však viac rozhoduje o úspechu či neúspechu, schopnosti presadiť sa, vyvolať priaznivý dojem, vytvoriť dobrú atmosféru pre spoluprácu. Reč tela prechádza k slovu hneď od prvej chvíle stretnutia. Prvý trvalejší dojem, ktorý si o nás okolie vytvorí, trvá iba 4 minúty. Táto doba stačí na to, aby sme danú osobu zaradili a aby sme na svojom zaradení dosť neoblomne zotrvávali. Ak si vytvoríme raz jeden úsudok o osobe, či už priaznivý alebo nepriaznivý, len veľmi ťažko ho dokážeme už zmeniť.
Akonáhle sa nadviaže zrakový kontakt, každý rýchlo skúma tvár druhého, aby získal prostredníctvom signálov reči tela ďalšie informácie o jeho postojoch a zámeroch. Podľa uskutočnených prieskumov sa približne 75% času venuje prezeraniu trojuholníku tvoreného očami a ústami, 10% čelu a vlasom, 5% brade a iba 10% zostávajúcim častiam. Priemerná doba prieskumu tváre druhého pri počiatočnej fáze stretnutia je okolo troch sekúnd. Je dobré vyvarovať sa priehrad medzi očami a okolitým svetom: tmavé či zrkadlové okuliare vyvolávajú negatívny dojem, pocit ohrozenia, neprístupnosti. Z pohľadu možno odvodiť mnohé, nielen z frekvencie a dĺžky pohľadu, ale tiež zo spôsobu, či sa pri rozhovore pozeráme nahor (vyvoláva napätie, evokuje pozerať sa tiež nahor), dole (prejav vyčkávania, ale tiež neistoty či podriadenosti), doľava či doprava (pocit, že sa venujeme niečomu inému).