Referát na tému Výroba surového železa a ocele

1. Železo, jeho význam a rozdelenie

Čisté železo (Fe) je prvok patriaci medzi kovy, teplota tavenia sa uvádza 1539 °C. Železo sa vyskytuje v troch modifikáciách alfa, gama a delta. Železo je feromagnetické; pri teplote 768 °C (Curieho bod) sa stáva paramagnetickým. Má dobrú tepelnú aj elektrickú vodivosť. Čisté železo je veľmi mäkké a tvárne, dá sa vyrobiť len s veľkými ťažkosťami. Čisté železo sa v technickej praxi používa len na niektoré špeciálne účely (v elektrotechnike a pod.). Najväčší význam pre technickú prax majú zliatiny železa s inými prvkami, najmä uhlíkom. Tieto zliatiny, súhrnne označované ako technické železo, majú veľmi odlišné vlastnosti od čistého železa. Najznámejšie a v technickej praxi najrozšírenejšie sú surové železo, liatiny a oceľ.

Surové železo je zliatina obsahujúca viac než 2,0 % (obyčajne 3,5 až 4,5 %) uhlíka a iné prvky, najmä mangán, kremík, fosfor, síru a niektoré ďalšie prvky, napr. meď, vanád, chróm a nikel. Vyrába sa skoro výlučne vo vysokých peciach zo železných rúd s použitím koksu ako paliva a vápencom ako troskotvornej prísady. Surové železo nie je kujné a spravidla sa ani nepoužíva na priame liatie odliatkov. Surové železo vytavené koksom sa v lejárňach pretavuje na liatinu, ktorú iba potom možno použiť na odliatky. Najväčšia časť vyrobeného surového železa sa spotrebuje na výrobu ocele.

Ocele sú zliatiny, ktoré obsahujú do 2,11 % uhlíka. Okrem uhlíka a bežných primiešaním sa niekedy k oceli pridávajú ešte niektoré prvky, tzv. prísadové (napr. Cr, Ni, W, Mo, V, Co), ktorými sa v širokých medziach môžu meniť vlastnosti ocele.