Rétorika - učenie o rečníckom umení

Rétorika bola v stredoveku tretie zo siedmych slobodných umení. Vznikla v starovekom Grécku pred viac ako 2000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie. Každý plnoprávny občan mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení či na súde. V tomto čase to bola súčasť stredného vyššieho vzdelania.
Základom je grécke slovo RHÉSIS, čiže reč. Slovo RHÉTOR neznamená, ako by sa dalo predpokladať rečníka, ale majstra slova. Neskôr sa toto slovo používalo k označeniu človeka, ktorý vyučoval ostatných k umeniu reči, teda pre učiteľa rétoriky. Najvýznamnejší rétori boli grécky filozofi - sofisti, ako: Gorgias - napísal učebnicu rétoriky, Demostenes - vedel nadchnúť svojimi dlhými prejavmi, Sokrates a Platón - boli majstrami dialógov, Demokritos - pracoval na vedeckých prejavoch, Aristoteles - bol najväčší mysliteľ staroveku, jeho tézy tvoria aj dnes základy súčasnej rétoriky (Rétorika, Poetika), Cicero - najvýznamnejší rímsky rečník, bol známy svojimi súdnymi a politickými prejavmi.