Rímska kultúra

Rímska kultúra nebola pôvodná a samostatná. Až do 3. storočia n.l. mali roľníci a pastieri rímskeho mestského štátu záujem iba o to, aby získali ďalšiu pôdu. Keď mali dostatok pôdy, bolo už neskoro na vytváranie vlastnej kultúry. 0veľa ľahšie bolo prijať a prispôsobiť si grécku kultúru, ktorá ich obklopovala zo všetkých strán. No toto ľahké osvojenie si cudzej kultúry zapríčinilo, že sa nikdy nestala majetkom všetkého ľudu. Spoločensky sa obmedzovala na vrstvu boháčov, ktorí zriedkakedy mali ozajstný záujem o činorodú kultúrnu snahu, ale skôr o zbohatlíckú vystatovačnosť nad vlastníctvom umeleckých diel.
Funkciu umenia Rimania chápali ako príjemný doplnok života, ako prostriedok na oslavu moci Ríma, čo je dôkazom blahobytu a nadradenosti. Rímske umenie malo predovšetkým účelové črty s praktickým významom. Moc a dobyvačnosť Rimanov najlepšie odzrkadľuje monumentálna architektúra.