Samova Ríša

Roku 406 opustili germánski Kvádi svoje sídla na Slovensku a Morave. Odmietli zmieriť sa s nadvládou Hunov, ktorí od prelomu 4.-5. storočia ovládli priestor Karpatskej kotliny. Vrcholilo veľké sťahovanie národov, v pohybe boli aj Slovania, ktorí po odchode Kvádov prichádzali na územie dnešného Slovenska. Rýchly rozpad Hunskej ríše po smrti vodcu Atilu (roku 453) otvoril v Karpatskej kotline priestor na politickú organizáciu Germánov a Slovanov. Panóniu ovládli Ostrogóti, v Potisí a v Sedmohradsku vznikla ríša Gepidov. Kráľ Teodorich Veľký odviedol Ostrogótov roku 473 do byzantskej Moézie a odtiaľ roku 488 do Itálie. V Panónii si roku 526 vytvorili ríšu Longobardi. Prítomnosť Germánov nebránila slovanskému osídľovaniu Karpatskej kotliny. Podľa správ byzantského historika Prokopia južné územie Gepidskej ríše bolo až k brehom dolného Dunaja slovanské.