Šikanovanie na školách + Dotazník o vydieraní a šikanovaní

Výskumníci sa doteraz zhodli na tom, že agresivita sa vytvára v predškolskom veku. Svoju rolu hrajú aj temperamentové dispozície ako vznetlivosť a impulzivita. Tieto dispozície samé o sebe však ešte neznamenajú, že z dieťaťa automaticky stane agresor. K tomu je „potrebná“ tiež výchova doma, obzvlášť tam, kde je nedostatok záujmu o dieťa, ľahostajnosť, výbuchy negatívnych citov až nenávisť. Ďalej je to fyzické a psychické násilie v rodine, bitky, ponižovanie, nadávky. Rovnako tak tolerancia voči násiliu zo strany rodičov.

Obeťou šikany sa môže stať ktokoľvek. Môže to byť dieťa, ktoré sa včlenilo do nového kolektívu, dieťa s určitou prednosťou, zrelé dieťa odmietajúce zapájať sa do podobných aktivít, dieťa s dobrým vzťahom k nejakému učiteľovi, no najčastejšie je to určitý hendikep dieťaťa (napr. telesná slabosť, obezita, odpudivý výzor, zlý prejav, dieťa zo sociálne slabšej vrstvy, rasová odlišnosť).

Ako predchádzať šikanovaniu na školách
Každá škola si musí vytvoriť a uviesť do každodenného života školy súbor pevných a reálne splniteľných opatrení a pravidiel, z ktorých je jasné, že šikanovanie sa nebude v žiadnom prípade tolerovať.
Pedagógovia majú viesť deti tak, že nikto by nemal:
• schvaľovať a odmeňovať agresívne správanie svojich spolužiakov
• odsudzovať menej sympatické deti a naopak prejavovať nekritickú obľubu
niekoľkým sympatickým populárnym spolužiakom
• nemal mlčky prihliadať na nespravodlivý hnev a konanie, nečestné a
povýšenecké správanie, ponižovanie druhých a využívanie slabosti
druhých vo svoj prospech
• nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť tým, ktorý šikanuje, aby mlčal
• pripájať sa z pocitu strachu k tomu, kto šikanuje alebo k jeho parte
• posmievať sa slabšiemu spolužiakovi, niekomu, kto sa akokoľvek líši
od ostatných, kto má iné názory a záujmy
• zostať ľahostajný k prejavom násilného správania
  • nečinne sa prizerať a mlčať, ak sa stane svedkom šikanovania