Skuška prekaliteľnosti

Teoretický úvod:

Kalenie je ohrev predmetu nad teplotu AC3, resp. nad teplotou AC1, výdrž na tejto teplote (aby sa jadro aj povrch predmetu zohriali na tú istú teplotu) a následné tak rýchle ochladenie, že sa rovnovážne premeny neuskutočnia. Rýchlym ochladením z kaliacej teploty sa premení austenit na martenzit alebo bainit, pričom zostáva aj určité percento nepremeneného, tzv. zvyškového austenitu.

Kaliteľnosť je schopnosť ocele dosiahnúť kalením zvýšenú tvrdosť (kaliť možno ocele s obsahom uhlíka nad 0,2 %).

Zakaliteľnosť je schopnosť ocele dosiahnuť po ochladení kritickou alebo nadkritickou rýchlosťou chladnutia martenzitické štruktúry.
- kritická rýchlosť ochladzovania je najmenšia rýchlosť, pri ktorých ešte dosiahneme martenzitickú štruktúru + zvyškový austenit.
- rozhodujúci vplyv na tvrdosť martenzitu má uhlík, ktorý spôsobuje intersticiálne spevnenie martenzitu. Najčastejšie sa sleduje tvrdosť martenzitu v závislosti na obsahu uhlíka pre 50 až 100% martenzitu po zakalení.