Slovania v stredovekej Europe

Prvé štátne útvary západných Slovanov
Samova ríša
V 7. storočí sa Slovania, predovšetkým západní, objavujú v písomných prameňoch, keďže susedili s Franskou ríšou, ktorí chceli byť o svojich susedoch dobre informovaní. Najdôležitejšie správy sa zapisovali do kroník, z ktorých najznámejšia je tzv. Fradegarova kronika. V nej sa uvádza, že slovanský národ bol utláčaný pod avarskou nadvládou a že mali kruté podmienky pre život. V roku 623 Slovania však proti Avarom povstali. Pritom sa objavuje aj franský kupec Samo, ktorý tam prišiel pravdepodobne kvôli predaju zbraní. Slovania vyhrali a Sama pre schopnosti preukázané v boji si zvolili za svojho kráľa. Takto vznikol prvý slovanský kmeňový zväz Samova ríša, ktorá trvala do roku 657, kedy Samo zomrel. Nevie sa presne, kde táto ríša ležala, ale zvažuje sa územie Čiech a Moravy. Tak ako každá ríša aj táto mala svojich nepriateľov, a to Avarov a Frankov. Spomína sa aj neúspešný útok Frankov na pevnosť Wogastisburg v roku 631 pod vedením franského kráľa Dagoberta. Po tomto úspechu Slovanov sa ríša rozrastala a dočasne sa k nej pripojil aj knieža polabských Srbov Dervan so svojím územím. Po smrti Sama v roku 631 sa ríša rozpadla na pôvodné kniežatstvá, ktoré sa znova dostali do područia Avarov.