Slovenské memorandové hnutie

Pešťbudínske vedomosti, noviny redigované Jánom Franciscim v Pešti, uverejnili dňa 17. 05. 1861 pozvanie, v ktorom sa Slováci povolávajú do Turčianskeho Sv. Martina na národné zhromaždenie, kde sa má rokovať o slovenských národných žiadostiach. Uhorské vláda však s týmto rozhodnutím nesúhlasila a pokúšala sa zamedziť stretnutiu pod hrozbou pokút 40 palíc každému, kto by sa opovážil ísť do Martina.

Sídlo Turčianskej župy, Turčiansky sv. Martin, ktorý v tomto období mal približne tisíc obyvateľov, hostil 6. a 7. júna 1861 najväčšie zhromaždenie v dejinách Slovákov. Okrem domáceho obyvateľstva ešte asi tritisíc hostí z bližšieho okolia i zo vzdialenejších oblastí Slovenska pri evanjelickom kostole za predsedníctva Jána Francisciho, privítalo väčšinu predstaviteľov slovenskej inteligencie a sledovalo rokovanie o slovenských národných žiadostiach, ktoré už predtým v Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil, neskôr vypracoval a zhromaždeniu vysvetlil Štefan Marko Daxner. O závažnosti, aká sa zhromaždeniu pripisovala, svedčí aj to, že sa na ňom zúčastnili čelní politický predstavitelia Turčianskej a Liptovskej župy, barón Š. Révay a M. Szentiványi, ako aj turčiansky poslanec J. Justh