Slovenské nárečia a národný jazyk

Jazyk slovenskej národnosti sa začínal tvoriť asi tak okolo roku 1000 na podklade západnej slovančiny na bývalom území východnej Veľkej Moravy a Panónie. Podľa mienky Vatroslava Jagica sa na Veľkej Morave v 9. stor. hovorilo nárečím, ktoré je v základných črtách indické so slovenčinou. Pravda, slovenčina ešte nebola a jestvoval len zárodok dnešnej slovenčiny, t.j. praslovanské nárečie, z ktorého sa vyvinula slovenčina. Staré slovenské územie v stredoveku bolo oveľa väčšie ako dnes, bolo obkolosené zo všetkých strán inými Slovanmi, čo prispelo k takému jazykovému vývinu slovenčiny, aký poznáme. Pri niektorých starých i novších javoch sa rozvíjala niekedy zhodne s češtinou, inokedy s poľštinou a lužickou srbčinou, napájajúc sa pri niektorých javoch aj na slovanský východ a juh. Má rad prvkov, ktoré sa vyvinuli v nej samej a ktoré ťažko hľadáme v iných slovanských jazykoch. Pritom slovenčina nikdy neprestala byť západoslovanským jazykom.