Snívania na prahu nového vysokoškolského roku (úvaha)

O publicistické žalospevy nad stavom nášho školstva nie je núdza. Sú ale bez účinku. Ako by hrachom o stenu hádzal: od kompetentných sa im sluchu nedostáva. A tak vari prispievajú iba k rastu znechutenia a apatie verejnosti. Asi by ich mali nahradiť konkrétne akcie samotných vzdelávacích elít. Konkrétni by mali byť v tom, že namiesto všeobecných litánií by navrhovali špecifikované uskutočniteľné opatrenia.

Predstavme si napríklad, že všetci ponovembroví ministri školstva (za 15 rokov ich bolo 8) by sa obrátili na parlament a vládu s konkrétnymi návrhmi - hádam by predsa len s niečím pohli! Povedzme že by navštívili oba vrcholné orgány štátu, alebo by im aspoň poslali list, v ktorom by konštatovali: „Chápeme neľahkú dilemu, pred ktorou stojíte: ako v podmienkach hmotnej biedy, do ktorej nás doviedol komunizmus, rozdeľovať skromné prostriedky rozpočtu pre aktivity, ktoré slúžia regenerácii a rozvoju ekonomiky, a zároveň poskytovať materiálnu podporu školstvu, zatiaľ aspoň na udržanie dosiahnutej úrovne vzdelanosti krajiny. Za uplynulých 15 rokov naše vysoké školstvo kvantitatívne rástlo, ale nadol išla jeho kvalita.