Popis:
4.) Prvý dojem a aktuálny dojem – Predpokladajme, že sa zúčastníte kurzu, v ktorom je polovica vyučovacích hodín veľmi nudná a druhá polovica veľmi zaujímavá. Na konci semestra hodnotíte kurz aj vyučujúceho. Bolo by vaše hodnotenie priaznivejšie keby sa nudné hodiny uskutočnili v prvej polovici semestra a zaujímavé v druhej? Alebo by bolo lepšie keby to bolo naopak?
Ak to, čo prichádza prvé má najväčší vplyv, ide o efekt prvého dojmu. Ak má najväčší vplyv to, čo prichádza posledné (alebo je najčerstvejšie) ide o efekt nedávnosti.
V klasických štúdiách o týchto efektoch v ľudskom vnímaní študenti vnímali pozitívne človeka, ktorý im bol popísaný ako „inteligentný, usilovný, impulzívny, kritický, húževnatý a závistlivý“ než človeka s popisom „závistlivý, húževnatý, kritický, impulzívny, usilovný, inteligentný“. Je tu jasne viditeľná tendencia využiť prvú informáciu ako zdroj všeobecnej predstavy o človeku a neskoršie informácie k upresneniu tejto predstavy. Prvá informácia pomáha vytvoriť si schému o danej osobe.
Ako náhle si ju vytvoríte, pravdepodobne budete odmietať informácie , ktoré jej odporujú.
Jednou zo zaujímavých praktických aplikácií týchto efektov je skutočnosť, že prvý dojem je pravdepodobne najdôležitejší. Schéma, ktorú si druhí o vás vytvoria funguje ako filter prepúšťajúci alebo blokujúci ďalšie informácie o vás. Ak je prvotná schéma pozitívna, druhí si budú lepšie pamätať pozitívne veci o vás, pretože potvrdzujú ich schému. Je taktiež pravdepodobnejšie, že budú interpretovať ako pozitívne aj informácie, ktoré sú dvojznačné....
Kľúčové slová:
Pygmalion efekt
efekt prvého dojmu
efekt nedávnosti
vnímavosť
Obsah:
- 1.) Implicitná teória osobnosti
2.) Haló efekt
3.) Sebanaplňujúce predpovede
4.) Prvý dojem a aktuálny dojem
5.) Stereotyp
6.) Atribúcie
Zdroje:
- De VITTO, J.A.: Základy mezilidske komunikace.Praha: Grada Publishing a.s., 2008. 87-97