Sociálne encykliky a vlastnícke práva

Kláštorná inšpirácia viedla utopistov neskorších storočí – predovšetkým Thomasa Mora a Thomasa Campanelu – k myšlienke rozšíriť životní štýl bez súkromného majetku na celú spoločnosť. Tu je však začiatok desivého skreslenia a radikálneho rozdielu medzi kresťanstvom a novovekým socializmom a komunizmom. Kresťanstvo si je vedome toho, že zrieknutie sa súkromného vlastníctva je možné len ako osobný akt slobodnej odpovede na Božie povolanie, v žiadnom prípade nie ako celospoločenský model, nesený mocou štátu. Cirkev chápe súkromný majetok ako predpoklad slobody jednotlivca a rodiny voči štátu a považuje ho za posvätný, i keď nadmerné bohatstvo je zaťažene "sociálnou hypotékou": majiteľ sa má považovať skôr za zodpovedného správcu, a kto má nadbytok, má i mravnú povinnosť solidárne pamätať na potreby tých, kto sú sociálne handicapovaný...