Stav lesného hospodárstva do roku 1546

Lesy Horehronia do druhej polovice 13. storočia z väčšej čiastky ešte neboli dotknuté. Odstraňovať lesy sekerou alebo ohňom vo veľkých rozmerov začali tu vlastne nemeckí kolonisti po založení mesta Banskej Bystrice roku 1255, odkedy sa datuje nový a sľubný rozvoj baníctva v tomto kraji.

Dnes nie je možné s určitosťou tvrdiť, ako rozoznávali vtedy lesy a porasty, lebo početnejšie doklady hlavne z 13. storočia, aj neskoršie, zachovali nám len veľmi stručné a nepatrné správy.

Od 11. storočia sa postupne začínajú vytvárať vlastnícke vzťahy. Po tomto storočí čoraz častejšie nájdeme v archívnych listinách zmienky vzťahujúce sa na opis hraničných znakov, čo súvisí už s vytváraním vlastníctva.

V 12. až 14. storočí väčšina pôdy a teda i lesov patrila panovníkovi. Lesy im slúžili hlavne pre poľovníctvo a zábavy. O drevo nebola núdza, bolo ho všade dosť. Toto obdobie je zároveň obdobím veľkého náporu na lesy, čo súvisí s rozvojom roľníctva a baníctva.

Aby sa pre roľníctvo získala pôda, odlesňujú sa rozsiahle lesné priestory. Horské kraja Slovenska boli bohaté na vzácne nerasty, na zlatú a striebornú rudu. zakladajú sa nové osady, povolávajú sa kolonizátori, pribúda a urýchľuje sa pohyb ľudí.