Stavba srdca a hlavné cievy srdca

Srdce je dutý svalový orgán, uložený v dutine hrudníka na bránici a opretý o pľúca v priestore, ktorý sa nazýva medzipľúcie. Obaľuje ho osrdcovník. Svojou činnosťou zabezpečuje tlakový spád potrevný na prúdenie krvi. Horná časť srdca, uložená dozadu a doprava od strednej roviny, má štvorhranný tvar a volá sa základňa. Dolná časť, uložená doľava a dopredu od strednej roviny, má končistý tvar a nazýva sa hrot. Srdce je rozdelené priehradou predsiení a komôr na pravú a ľavú polovicu. Predsieňovokomorová priehradka každú polovicu rozďeluje na hornú časť - predsiene a dolnú časť - komory. Takto je srdce rozdlené na 4 samostatné priestory - pravú predsieň (lat. atrium dextrum) a ľavú predsieň (lat. atrium sinistrum) a pravú komoru (lat. ventriculus dexter) a ľavú komoru (lat. ventriculus sinister). Medzi predsieňami a komorami sú predsieňovokomorové otvory. V nich je vpravo dvojcípa chlopňa alebo mitrálna chlopňa (lat. valvula bicuspidalis, valvula mitralis). Do pravej predsiene privádza krv horná a dolná dutá žila. Pravá komora vyvrhuje krv do pľúcnice. Z pľúc sa krv cez pľúcne žily privádza do ľavej predsiene. Z ľavej komory sa krv vyvrhuje do srdcovnice (aorty). Pri odstupe srdovnice a pľúcnice sú polmesiačikovité chlopne. Z ľavej komory sa krv rozvádza tepnami do jednotlivých orgánov a častí tela. Po prechode cez vlásočnice orgánov a tkanív sa krv zbiera do žíl a vracia sa dutými žilami do pravej komory. Pri systole pravej komory sa krv vytláča do pľúcnicového kmeňa. Preteká cez pľúcne kapiláry, kde sa na krvné farbivo erytrocytov viaže kyslík. Po prechode cez pľúcne kapiláry sa krv zberá do pľúcnych žíl, vyúsťujúcich do ľavej presiene. Úsek krvného obehu, ktorý sa začína pľúcnicovým kmeňom a koní pľúcnymi žilami, nazývame malý (pľúcny) krvný obeh. Veľký krvný obeh sa začína srdcovnicou a končí sa dutými žilami.