Subkultúry mládeže

Táto práca vznikla k semináru Sociálna antropológia, ktorý prebiehal v školskom roku 2001/2002 v treťom ročníku na katedre etnológie.
Termín subkultúra býval v minulosti rôzne definovaný. Všeobecne bol chápaný ako patologicky jav v spoločnosti, niečo primitívny ako nižšia kultúra. Už v samej etymológií slova , „ sub „ vyjadruje niečo nižšie, horšie.
Mnoho dnešných javov odpovedá skôr tejto negatívnej interpretácii. Vezmime si napríklad agresívne chovanie skinheadov, bitky na futbalových štadiónoch a aj vzájomná agresia iných rôznych skupín mládeže. Hovorí sa tiež o subkultúrach narkomanských, radikálnych a okrajových. V tomto význame sa pojem subculture užíva na označenie spoločenských skupín stojacich v konflikte s majoritnou väčšinou.
Naproti tomu v sociologickej literatúre ( hlavne americkej ) sa môžeme stretnúť s úplne inou definíciou. Pod subkulturou tu rozumejú skupiny etnické , náboženské či dokonca pracovne. Hovorí sa subkulture amerických Talianoch, mormónskej či dokonca subkulture finančných maklérov. V tomto prípade sa jedná o segment kultúry avšak bez hodnotiaceho elementu. Nie vyššie - nižšie, nie horšie - lepšie. Ďalšou interpretáciou je chápanie subkultúry ako určitej formy protestu mládeže. Takéto vysvetľovanie však narazilo na problémy s príchodom hnutia hippies. Tí totiž nepasovali do rámcov revoltujúcej mládeže, keďže “ hipisakom “ mohol byt v kľude tak ako päťnástročný chalan tak aj doktor i žena v domácnosti. Preto sa pre búriacu mládež začal užívať skôr termín kontrakultura, čo lepšie odpovedalo v zmysle konfliktu medzi mladou a staršou generáciou.