Sv. Augustín (354-430)

Po koncile v Nikaii sa kresťanské učenie stalo oficiálnym náboženstvom impéria a tak psychológia stagnovala a bola redukovaná na všetko, čo bolo pre pravovernosť prijateľné.
Tak sa od 4.- 12. storočia uchovávala v zúženej forme v spisoch „kresťanského Aristotela“- sv. Augustína, ktorý je známy i pod menom Aurelius Augustinus.
I keď jeho matka Monika bola nábožná kesťanka a vychovávala ho v kresťanskej viere, on bol pohanom a krst prijal až tesne pred smrťou.
Rodičia si veľmi zakladali na jeho nadaní a tak ako aj z jeho diela Vyznania vyplýva, venovali mu viac pozornosti a starostlivosti ako jeho ostatným súrodencom. Aj keď nemal niektoré predmety rád /napr. matematiku a gréčtinu/, z latinskej literatúry sa vedel naučiť naspamäť celé dlhé state. Napriek tomu sa vyhýbal učeniu a vášnivo sa oddával hrám. A nie len to. Vždy mu šlo o to, aby robil to, čo nie je dovolené. Už ako 16- ročný sa správal ako typický rímsky pôžitkár. S kamarátmi kradol i keď žil s rodičmi v rozkoši, prerušil štúdium rečníctva a bol doslova spútaný sexuálnou zmyslenosťou. Matka ho už ako mladého napomínala, avšak márne. Ich vzťah sa vyhrotil, keď sa ju snažil nahovoriť na učenie Manichejcov. Monika mu nedovolila bývať s ňou a jesť pri jednom stole. Neodvrhla ho však, ale modlila sa zaňho a oplakávala ho viac, ako zvyčajne matky oplakávajú telesnú smrť svojich detí.