Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia (burn-out) ako stav fyzického, emočného a mentálneho vyčerpania postihuje najčastejšie jedincov pracujúcich v pomáhajúcich profesiách. Je sýtený nielen povahovými a osobnostnými charakteristikami, ale aj súborom negatívnych vplyvov prostredia a sociálnym posadím. Pri prevencií a samotnom zvládaní už rozvinutého stavu vyhorenia sa preto treba zamerať na komplexné prehodnotenie priorít, zníženie pôsobenia stresorov, posilnenie takých osobnostných charakteristík, ktoré umožňujú lepšie vzdorovať stresu a vybudovanie podpornej sociálnej siete, ktorá má prvoradú úlohu ako v súbore príčin podieľajúcej sa na vzniku vyhorenia, tak aj v súbore teraupetických faktorov.(Via prackt., roč.3 (12).
Vyhorenie (burn-out) je stav telesného, citového a duševného vyčerpania, spôsobený dlhodobým zotrvávaním v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Táto emocionálna záťaž je najčastejšie spôsobená spojená neprimeraných alebo nereálnych očakávaní s chronickými situačnými stresmi(Pines A,Aronson E. Caree Canues and Cures,: The Free Press, Collin Mcmillan publ.,London,1988).
Z vyhorenia sa vylučujú prípady, keď je niektorý z uvedených faktorov spôsobený psychiatrickým ochorením, nedostatočnou kvalifikáciou pre danú prácu alebo do zamestnania prenášanými problémami. S vyhorením sa najčastejšie stretávame u ľudí, ktorí pracujú v tkz. Pomáhajúcich profesiách (lekári, sestry, psychológovia a terapeuti, sociálni pracovníci, učitelia, atď.), kde je profesionál okrem pracovných povinnosti dlhodobo vystavený veľkej psychickej záťaži. Bola to situácia zdravotníckych pracovníkov v hospicoch a na onkologických oddeleniach, ktorá upozornila na syndróm vyhorenia. Konfrontácia s utrpením, zomieraním smrťou a pocitom vlastnej bezmocnosti sú jednou z hlavných príčin nielen vyhorenia, ale aj vysokej miery fluktuácie na takýchto pracoviskách (Hoskovcová S. 2005).